Essay on International Yoga Day in Sanskrit
This is an Essay on International Yoga Day in Sanskrit.
This post can be referenced by school students and Sanskrit learners.
Transliteration, meaning in English and Hindi translation are given for better understanding.

अन्ताराष्ट्रीयः योगदिवसः
प्रतिवर्षं “२१ जून्” इति दिने “अन्ताराष्ट्रीयः योगदिवसः” अस्ति। भारतस्य प्रयासेन संयुक्तराष्ट्रसङ्घः इदं दिनम् अघोषयत्।
अधुना बहुषु देशेषु योगदिवसः आयुज्यते। अस्मिन् दिने सर्वे जनाः सम्मिल्य योगाभ्यासं कुर्वन्ति। भारतदेशे अपि भव्यं आयोजनं क्रियते। देशेभ्यः विदेशेभ्यः च नेतरः साधारणाः जनाः च आगच्छन्ति, योगासनानि कुर्वन्ति च।
जनाः शरीरस्य चित्तस्य च स्वास्थ्यं प्रति उदासीनाः सन्ति। तेषां शरीरे मनसि च विभिन्नाः रोगाः जायन्ते। भारतवर्षे गुरुकुलेषु सूर्यनमस्कारः शिष्याणां पाठ्यक्रमस्य अङ्गम् आसीत्। योगासनानां नैके प्रकाराः सन्ति। यथा – शीर्षासनं, पद्मासनं, शवासनम् आदीनि च। शीर्षासनेन बुद्धिः तीव्रा भवति। प्राणायामेन श्वासप्रक्रिया नियन्त्रिता भवति। ध्यानेन कार्येषु कुशलता वर्धते।
योगासनेन शरीरं सुदृढं निरामयं च भवति। योगासनेन शरीरे चित्ते च स्फूर्तिः जायते। योगासनेन उत्साहः वर्धते। जनाः कार्यप्रवीणाः भवन्ति। जनाः रोगरहिताः अपि भवन्ति। योगासनार्थं कस्यापि साधनस्य आवश्यकता नास्ति।
सत्यमेव उक्तं – योगः कर्मसु कौशलम्।
antārāṣṭrīyaḥ yogadivasaḥ
prativarṣaṃ “21 jūn” iti dine “antārāṣṭrīyaḥ yogadivasaḥ” asti। bhāratasya prayāsena saṃyuktarāṣṭrasaṅghaḥ idaṃ dinam aghoṣayat।
adhunā bahuṣu deśeṣu yogadivasaḥ āyujyate। asmin dine sarve janāḥ sammilya yogābhyāsaṃ kurvanti। bhāratadeśe api bhavyaṃ āyojanaṃ kriyate। deśebhyaḥ videśebhyaḥ ca netaraḥ sādhāraṇāḥ janāḥ ca āgacchanti, yogāsanāni kurvanti ca।
janāḥ śarīrasya cittasya ca svāsthyaṃ prati udāsīnāḥ santi। teṣāṃ śarīre manasi ca vibhinnāḥ rogāḥ jāyante। bhāratavarṣe gurukuleṣu sūryanamaskāraḥ śiṣyāṇāṃ pāṭhyakramasya aṅgam āsīt। yogāsanānāṃ naike prakārāḥ santi। yathā – śīrṣāsanaṃ, padmāsanaṃ, śavāsanam ādīni ca। śīrṣāsanena buddhiḥ tīvrā bhavati। prāṇāyāmena śvāsaprakriyā niyantritā bhavati। dhyānena kāryeṣu kuśalatā vardhate।
yogāsanena śarīraṃ sudṛḍhaṃ nirāmayaṃ ca bhavati। yogāsanena śarīre citte ca sphūrtiḥ jāyate। yogāsanena utsāhaḥ vardhate। janāḥ kāryapravīṇāḥ bhavanti। janāḥ rogarahitāḥ api bhavanti। yogāsanārthaṃ kasyāpi sādhanasya āvaśyakatā nāsti।
satyameva uktaṃ – yogaḥ karmasu kauśalam।
Essay on International Yoga Day
Every year, on the 21st of June, International Yoga Day is celebrated. Due to the efforts of the Indian government, the United Nations has declared this day.
Now, International Yoga Day is celebrated in many countries. On this day, people come together and do yoga. In India, grand preparations are done. From both countries far and afar, both politicians and common people come to practice yoga.
Many people do not pay attention to their physical or mental health. This causes many diseases. In India, in the gurukul system of education, the Suryanamaskara was a part of the students’ curriculum. There are various kinds of Yogasanas. Like – Shirshasana, Padmasana, Shavasana, etc. Doing the Shirshasana, sharpens the mind. Pranayama helps regulate breathing. Meditation helps to improve work capacity.
Doing yoga helps make the body strong and healthy. Doing yoga makes our mind and body energetic. Doing yoga increases our enthusiasm. People perform better at work. People also fall sick less often. To do yoga, no equipment is required.
It is truly said – By doing yoga, excellence can be achieved in work.
अंतरराष्ट्रीय योग दिवस पर निबंध
हर साल 21 जून इस दिन को अंतरराष्ट्रीय योग दिवस होता है। भारत के प्रयत्नों से संयुक्त राष्ट्र संघ ने इस दिन की घोषणा की थी।
अब बहुत देशों में योग दिवस का आयोजन किया जाता है। इस दिन, सारे लोग एकत्रित होकर योगाभ्यास करते हैं। भारत में भी भव्य आयोजन किया जाता है। देश-विदेश के नेता और लोग आते हैं और योगासन करते हैं।
लोग शरीर और मन के स्वास्थ्य के प्रति उदासीन हैं। उनके शरीर और मन में विविध रोग होते हैं। भारत में गुरुकुल में सूर्यनमस्कार शिष्यों के पाठ्यक्रम का भाग था। योगासनों के अलग-अलग प्रकार हैं। जैसे – शीर्षासन, पद्मासन, शवासन इत्यादी।शीर्षासन करने से बुद्धि तीव्र हो जाती है। प्राणायाम से श्वास की क्रिया नियंत्रित हो जाती है। ध्यान करने से सारे कार्यों मे कुशलता बढ़ती है।
योगासन से शरीर सदृढ और निरामय होता है। योगासन से शरीर और चित्त में स्फूर्ति आती है। योगासन से उत्साह बढ़ता है। जनाः कार्य में कुशल होते हैं। लोग निरोगी होते हैं। योगासन के लिए कोई साधन की भी आवश्यकता भी नहीं होती।
सच कहते हैं – योग से ही कर्मों में कुशलता आती है।

Importance of Sports

Television

Nutritious Diet

Crow

Computer

Books My Friend

Mahatma Gandhi

Lokmanya Tilak

Deer

Himalayas

Eagle

Snake

Dog

Importance of Knowledge

Makar Sankranti

Cuckoo

Swan

Indian National Flag

Importance of Cleanliness

Importance of Exercise

Christmas

Parrot

Importance of Water

Shiva

Summer Season

Rainy Season

My Home

Dussehra

River

My favourite Teacher

Farmer

My Village

Horse

Indian Independence Day

Raksha Bandhan

World Environment Day
Importance of Sports
Television
Nutritious Diet
Crow
Computer
Books My Friend
Mahatma Gandhi
Lokmanya Tilak
Deer
Himalayas
Eagle
Snake
Dog
Importance of Knowledge
Makar Sankranti
Cuckoo
Swan
Indian National Flag
Importance of Cleanliness
Importance of Exercise
Christmas
Parrot
Importance of Water
Shiva
Summer Season
Rainy Season
My Home
Dussehra
River
My favourite Teacher
Farmer
My Village
Horse
Indian Independence Day
Raksha Bandhan
World Environment Day
Other Interesting Sections

Axioms
Learn about Sanskrit Axioms which is a statement or proposition which is regarded as being established, accepted, or self-evidently true.

Proverbs
Learn about Sanskrit Proverbs which are a short, well-known saying, stating a general truth or piece of advice.

Shlokas
Learn about Shloka or shlokas in Sanskrit which consists of four padas of 8 syllables each, or of two half-verses of 16 syllables each.